Zatepliť dom?

Otázka: Rodinný dom bol postavený v roku 1991 z tehlových blokov. Má sedlovú strechu, je podpivničený a nezateplený. Vykurovacia plocha je 150m2 a využíva kotol na zemný plyn s výkonom 24 kW. Vykurovanie je teplovodné, pozostáva z 300 liatinových článkov. Príprava teplej úžitkovej vody sa v zime, keď sa vykuruje, rieši plynom a v lete zase elektrinou (bojlerom). Ročná potreba plynu predstavuje 5000 m3. V domácnosti býva 5 osôb. Je potrebné zatepľovať? Aké úspory by tento krok priniesol? ...


Odpoveď:  Ročná potreba zemného plynu 5000 m3 na vykurovanie rodinného domu (pri vykurovanej ploche 150 m2) a ohrev teplej vody (kotlom iba v zime, v letnom období elektrický ohrev) je pri päťčlennej domácnosti neprimerane vysoká. Po odpočítaní spotreby zemného plynu na ohrev teplej vody vo vykurovacom období vo výške 600 m3 (18 GJ), je merná spotreba tepla na vykurovanie 0,89 GJ/m2, resp. 250 kWh/m2. Táto hodnota je viac ako dvojnásobne vyššia oproti požadovanej spotrebe, aby sme mohli hovoriť o tom, že Váš rodinný dom spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri vykurovaní. Z uvedeného vyplýva aj možný potenciál úspory energie. Pri splnení minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť vykurovania rodinného domu s mernou spotrebou 95 kWh/m2, by Vaša spotreba zemného plynu na vykurovanie, pri zachovaní terajšieho spôsobu ohrevu teplej vody, bola spolu cca 2300 m3. Predstavuje to ročnú úsporu viac ako 2700 m3, čo sa pri aktuálnej cene zemného plynu dá vyčísliť na úsporu vo výške cca 1000 €. Toto by mohol byť pre Vás dostatočný argument na to, aby ste začali uvažovať o zateplení Vášho rodinného domu, prípadne o výmene kotla. Na to je však potrebná obhliadka odborníkom priamo na mieste.

Zdroj: SIEA

Zateplenie- vlhký dom

Ak by sa na vlhké murivo aplikovala tepelná izolácia málo priepustná pre vodnú paru (napríklad polystyrén), mohlo by dochádzať k zvyšovaniu vlhkosti muriva a jeho poškodeniu. Pred zateplením je potrebné v maximálnej miere vykonať odvlhčenie domu. V suchých domoch je potom možné aplikovať v podstate ľubovoľný certifikovaný zatepľovací systém.
V domoch, kde vlhkosť v murive aj po odvlhčení zostáva, je vhodné voliť zateplenie priepustnejšie pre vlhkosť a vodnú paru. Ide najmä o tzv. prevetrávanú fasádu s paropriepustnou tepelnou izoláciou (minerálna vlna, drvená celulóza, drevovláknité, ľanové alebo konopné dosky a pod.), pred ktorou je vzduchová medzera a až potom vonkajší obklad. Vďaka vzduchovej medzere môže vlhkosť z muriva bez prekážok prechádzať von a byť prostredníctvom vzduchovej medzery odvetraná do vonkajšieho prostredia. Alternatívou k tomuto riešeniu môže byť zateplenie napríklad polystyrénom s drobnými otvormi, ktorými môže vodná para čiastočne prechádzať a voda sa potom nehromadí v murive.

ZDROJ: SIEA

Ako zatepliť lodžiu?

Steny odporúčame zatepliť tepelnou izoláciou minimálnej hrúbky 120 mm, podlahu minimálne hrúbkou 180 mm. Ak je to možné, tak z vonkajšej strany. Izoláciu na spodnej časti lodžie je vhodné ukotviť tanierovými príchytkami, opatriť sieťkou s armovacou stierkou a vonkajšou omietkou. Ak nie je priestor na celú potrebnú hrúbku izolácie, možno na vonkajšiu stranu použiť maximálnu možnú hrúbku izolácie, napríklad 100 mm, a zvyšnú hrúbku izolácie od 80 mm do 180 mm aplikovať do vnútornej podlahy.
Vhodné by bolo zatepliť aj strop loggie, ak nad ňou nie je vykurovaný priestor. Vhodná hrúbka Izolácie je minimálne 180 mm. Na lepenie môžete použiť lepiace stierky používané pri zatepľovacích systémoch.

Dotácia na zateplenie

Všetky informácie k dotáciám na zateplenie domov nájdete na stránkach Štátneho fondu rozvoja bývania a to konkrétne v sekcii: 

http://www.sfrb.sk/informacie-pre-ziadatelov-zaujemcov-o-poskytnutie-podpory/informacie-pre-ziadatelov-zaujemcov-o-posk