Zatepliť dom?

Otázka: Rodinný dom bol postavený v roku 1991 z tehlových blokov. Má sedlovú strechu, je podpivničený a nezateplený. Vykurovacia plocha je 150m2 a využíva kotol na zemný plyn s výkonom 24 kW. Vykurovanie je teplovodné, pozostáva z 300 liatinových článkov. Príprava teplej úžitkovej vody sa v zime, keď sa vykuruje, rieši plynom a v lete zase elektrinou (bojlerom). Ročná potreba plynu predstavuje 5000 m3. V domácnosti býva 5 osôb. Je potrebné zatepľovať? Aké úspory by tento krok priniesol? ...


Odpoveď:  Ročná potreba zemného plynu 5000 m3 na vykurovanie rodinného domu (pri vykurovanej ploche 150 m2) a ohrev teplej vody (kotlom iba v zime, v letnom období elektrický ohrev) je pri päťčlennej domácnosti neprimerane vysoká. Po odpočítaní spotreby zemného plynu na ohrev teplej vody vo vykurovacom období vo výške 600 m3 (18 GJ), je merná spotreba tepla na vykurovanie 0,89 GJ/m2, resp. 250 kWh/m2. Táto hodnota je viac ako dvojnásobne vyššia oproti požadovanej spotrebe, aby sme mohli hovoriť o tom, že Váš rodinný dom spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pri vykurovaní. Z uvedeného vyplýva aj možný potenciál úspory energie. Pri splnení minimálnej požiadavky na energetickú hospodárnosť vykurovania rodinného domu s mernou spotrebou 95 kWh/m2, by Vaša spotreba zemného plynu na vykurovanie, pri zachovaní terajšieho spôsobu ohrevu teplej vody, bola spolu cca 2300 m3. Predstavuje to ročnú úsporu viac ako 2700 m3, čo sa pri aktuálnej cene zemného plynu dá vyčísliť na úsporu vo výške cca 1000 €. Toto by mohol byť pre Vás dostatočný argument na to, aby ste začali uvažovať o zateplení Vášho rodinného domu, prípadne o výmene kotla. Na to je však potrebná obhliadka odborníkom priamo na mieste.

Zdroj: SIEA

Aké tehly pre nízkoenergetický dom?

Pre splnenie kritérií nizkoenergetického domu je dôležité celkové riešenie rodinného domu, a nezávisí to len na použitých tehlách. Vonkajšie obvodové konštrukcie by mali dosahovať súčiniteľ prechodu tepla na úrovni okolo 0,2 W/(m². K). Pri použití klasických tehál (najmä vápenno-piesková tehla, betónová tvarovka, klasická pálená tehla, nepálená tehla) je nutné použiť ďalšiu vrstvu tepelnej izolácie zvyčajne 15 až 25 cm, aby sa dosiahol uvádzaný súčiniteľ prechodu tepla. V súčasnosti sú už na trhu stavebné tvárnice s tepelnou izoláciou , ktoré majú také tepelnoizolačné vlastnosti, že dokážu splniť požiadavky na nizkoenergetický štandard aj v jednej vrstve.

ZDROJ: SIEA

Zateplenie- vlhký dom

Ak by sa na vlhké murivo aplikovala tepelná izolácia málo priepustná pre vodnú paru (napríklad polystyrén), mohlo by dochádzať k zvyšovaniu vlhkosti muriva a jeho poškodeniu. Pred zateplením je potrebné v maximálnej miere vykonať odvlhčenie domu. V suchých domoch je potom možné aplikovať v podstate ľubovoľný certifikovaný zatepľovací systém.
V domoch, kde vlhkosť v murive aj po odvlhčení zostáva, je vhodné voliť zateplenie priepustnejšie pre vlhkosť a vodnú paru. Ide najmä o tzv. prevetrávanú fasádu s paropriepustnou tepelnou izoláciou (minerálna vlna, drvená celulóza, drevovláknité, ľanové alebo konopné dosky a pod.), pred ktorou je vzduchová medzera a až potom vonkajší obklad. Vďaka vzduchovej medzere môže vlhkosť z muriva bez prekážok prechádzať von a byť prostredníctvom vzduchovej medzery odvetraná do vonkajšieho prostredia. Alternatívou k tomuto riešeniu môže byť zateplenie napríklad polystyrénom s drobnými otvormi, ktorými môže vodná para čiastočne prechádzať a voda sa potom nehromadí v murive.

ZDROJ: SIEA